Kto skutočne ste?

Autor: Tomáš Mikloško | 6.2.2016 o 11:37 | (upravené 6.2.2016 o 16:23) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  884x

Čo sú to vlastne hranice a načo nám slúžia? Článok o tom, prečo je nevyhnutné žiť autenticky, aby sme našli svoje miesto vo svete a získali späť stratenú sebadôveru. 

Hranice sú vo všeobecnosti vnútorné zásady, prostredníctvom ktorých vymedzujeme to, kým skutočne sme, kým už nie, čím ovplyvníme výslednú podobu každodenných sociálnych interakcií, a teda to, ako budeme pristupovať k druhým ľudom a ako oni k nám. Viacerí máme o koncepte hraníc mylnú predstavu, označujeme ich ako isté mantinely alebo ploty, ktorými sa usilujeme stanoviť okoliu isté limity s cieľom kontroly ich správania sa voči nám. Je však nutné povedať, že hranice však nikdy nie sú o našom okolí, ale predovšetkým o nás.

Každý jednotlivec má svoje vlastné hranice, pričom je možné ich rozčleniť na viacero kategórií, existujú napríklad hranice emocionálne, fyzické, mentálne, sexuálne a mnohé iné. Pokiaľ nevieme určiť, aká je naša vlastná pravda, kde začíname a končíme ako originálne stelesnenie niečoho väčšieho, ako sme my sami, budeme sa cítiť stratení, prestaneme si veriť a celý život postavíme len na tom, ako nás vníma naše okolie. Nezistíme, kto sme, čo máme radi,nášmu životu začne chýbať zmysel i jasný smer.  

Rodíme sa do nedokonalého sveta ako individuálne bytosti s jedinečnými preferenciami, potrebami a túžbami. Pri procese výchovy sme ale konfrontovaní s istými pravidlami a požiadavkami, ktoré musíme napĺňať, aby sme boli považovaní za poslušných, pretože inak príde trest. Keďže na danom princípe funguje celá súčasná spoločnosť ako celok, sme nútení sa prispôsobiť a do istej miery potlačiť našu podstatu, všetko s cieľom byť dobrí a teda napĺňajúci očakávania ľudí, s ktorými sme v bezprostrednom kontakte len aby sme dostali lásku. Ako sa ale občas stáva, občas nám naši blízki povedia, že to, čo si myslíme, cítime, chceme alebo potrebujeme, nie je správne a vo výsledku sa cítime zahanbení vlastnou pravdou, teda tým, kým skutočne sme. S cieľom uspokojenia požiadaviek ostatných začneme potláčať vlastnú prirodzenosť a vytvoríme si falošnú osobnosť, akceptovateľnú sociálnu identitu, pretože si začneme myslieť, že keby sme začali žiť v súlade s vlastnou autenticitou, nevyhli by sme sa odmietnutiu a následnej izolácii. Takýto prístup spôsobí to, že v istom veku si uvedomíme, že vlastne ani nevieme povedať kto skutočne sme, čo od svojho života očakávame a prečo,  necháme sa teda pasívne a odovzdane unášať vodami života, pričom čakáme, kam nás prúd odnesie bez toho, aby sme vyvinuli aspoň základnú snahu o sebapoznanie. Kvôli prispôsobeniu sa potlačíme svoje pocity a emócie, ktoré nás navigujú ako kompas, pomocou ktorého sme schopní určiť, kde sme a akým smerom by sme mali ísť. Nikdy však nie je neskoro začať opäť využívať tento možno už zaprášený kompas pri veľkolepom dobrodružstve, ktorým život nepochybne je.

Prinášam preto pár tipov, ktoré Vám môžu pomôcť pri určovaní hraníc:

1. Načúvajte vlastným pocitom a emóciám

Negatívne pocity sú tu na to, aby nás informovali, že kráčame zlým smerom. Prejavujú sa napätím a stuhnutím v rôznych častiach tela,  všeobecným pocitom odporu a predstavujú červený výkričník upozorňujúci nás, že niečo nie je v súlade s tým, kto skutočne sme, čo v skutočnosti chceme a po čom túžime. Dnešná spoločnosť kladie až prílišný dôraz na myslenie, mnohí žijeme výhradne v hlavách, pričom slepo veríme cudzím myšlienkam a domnienkam bez toho, aby sme poznali samých seba a nasledovali osobnú pravdu. Vyzdvihujeme myslenie nad všetko ostatné a ignorujeme to, ako sa cítime. Príjmame len všetko vedecké, logické, racionálne a akceptované tými, ktorí pre nás predstavujú autority. Pravdou ale je, že myseľ nás môže niekedy klamať, jediným hodnoverným vyjadrením toho, či nekráčame zlým smerom, preto ostávajú naše pocity a emócie, náš vnútorný kompas pomocou ktorého môžeme korigovať svoj smer. Aby sme to zjednodušili, môžeme cítiť buď odpor a všetko, čo z neho môže prameniť, alebo sa vydáme za tým, čo nám prináša radosť a naplnenie. Tieto dva opačné póly nám pomôžu určiť, čo naozaj chceme a kedy naopak kráčame proti sebe.

Skúste začať zhlboka a vedome dýchať, a uvedomiť si, ako sa cítite vo vlastnom tele. Ktoré časti vášho tela sú uvoľnené a ktoré naopak stiahnuté? Kde cítite tlak, stuhnutie, prípadne bolesť? Čo Vám prináša radosť? Kedy sa cítite bezpečne a uvoľnene? Skúste si každý deň vyhradiť čas na to, aby ste sa chvíľku pozorovali a viac spoznali. Keď zistíte, na čom ste tu a teraz, bude ľahšie určiť, kam sa chcete dostať, a potom podniknúť nevyhnutné kroky na dosiahnutie cieľov.

 

2. Nerobte to, pri čom sa necítite dobre

Pokiaľ nemáme správne stanovené hranice, tak nevedome vysielame signál informujúci okolie o tom, že dovolíme, aby s nami bolo zaobchádzané aj neprimeraným spôsobom. Je preto dôležité vymedziť si základné vodiace čiary reprezentujúce to, akú predstavu máme o sebe a svojom mieste vo svete. To znamená, že naďalej sa už nebudeme opúšťať a robiť to, čo vlastne ani nechceme a necítime sa pri tom dobre. Napríklad tak, že

  • prestaneme ponúkať pomoc ľudom, ak nemáme poriadne čas ani na vlastné záležitosti;
  • nebudeme dávať sľuby, ktoré nechceme a nevieme splniť;
  • nebudeme sa už viac obetovať pre tých, ktorým na nás nezáleží;
  • prestaneme vyhľadávať spoločnosť toxických ľudí, ktorí nás zosmiešňujú a za chrbtom ohovárajú;
  • nepôjdeme tam, kam ísť nechceme;
  • odídeme z tých miest, kde sme nedocenení a prehliadaní;
  • naučíme sa hovoriť nie, ak to tak skutočne cítime;
  • nebudeme sa nútiť myslieť pozitívne za každých okoľností, len aby sme sa vyhli všetkému nepríjemnému;
  • zvolíme si vždy len tie afirmácie, ktorým skutočne veríme, aby sme sa nesnažili preskočiť príliš veľkú medzeru medzi tým, kde sme a kde by sme chceli byť; 
  • neuspokojíme sa s pre nás nevhodným partnerom len preto, že takýto vzťah je možno bezpečný a logický; vzťahy sú aj o vzájomnej kompatibilite, spoločnom napredovaní, láska nie je všetko;
  • nebudeme robiť niečo, pri čom sa cítime zle, pričom vieme, že naše skutočné záujmy sú úplne iné;
  • pokiaľ je to možné, budeme ostatným hovoriť pravdu, zabudneme na pretvárku a manipuláciu ako nástroje získania toho, po čom túžime. 

     

3. Ukážte vašu plnú krásu, žite autenticky

Autenticita je vyjadrenie našej esencie a prirodzenosti. Žiť autenticky znamená, že okolitému svetu ukážeme celú paletu jedinečných farieb a odtieňov, ktoré sú nám vlastné bez využitia akejkoľvek pretvárky a predstierania toho, kým vlastne nie sme. Je tu však jeden háčik, autentickí môžeme byť len do takej miery, ako poznáme samých seba. Keď odmietneme vlastnú pravdu, okolie to začne zrkadliť a ocitneme sa v spoločnosti ľudí, ktorí nás majú radi len na základe tejto dlhodobej pretvárky a nie pre to, kým skutočne sme. Vnútri začneme cítiť, že títo ľudia nie sú pre nás tí praví a pravdepodobne by nás odstrčili, ak by sme začali v žiť v súlade s tým, čo cítime. Dobrou správou ale je, že ľudia ktorí sú schopní akceptovať našu pravdu a budú nás mať radi takých, akí sme, existujú a do nášho života prídu len vtedy, keď sa odvážime vykročiť za zónu pohodlia a bezpečia. Začnime sa preto správať podľa toho, ako sa skutočne cítime a čo si skutočne myslíme, a nebojme sa vlastnú pravdu vhodným a situácii primeraným spôsobom dávať najavo bez toho, aby sme ľudí od seba naopak odstrašili. Autenticita prináša voľnosť a je opakom bolestivej a obmedzujúcej uzavretosti, docieliť ju môžeme napríklad tak, že:

  • preberieme zodpovednosť za svoj život a dáme si záväzok, že budeme konať vždy len v súlade s tým, čo je pre nás v danom momente najlepšie. Tento záväzok sa budeme samozrejme snažiť dodržať;
  • v medziľudských vzťahoch konfrontujeme svoje vzájomné očakávania a potreby;
  • identifikujeme, čo nám prináša radosť, vlastné preferencie, potreby, ciele, túžby a sny;
  • nebudeme sa vyhýbať vlastnej bolesti alebo ju popierať prostredníctvom externých prostriedkov, akými sú napríklad duchovno, prílišný šport, workoholizmus a tým sa usilovať o to, aby sa čo najrýchlejšie stratila, ale posnažíme sa ju vypočuť a zistiť, aký odkaz v sebe ukrýva, a prečo vôbec vznikla;
  • vyvarujeme sa obchádzaniu a popieraniu vlastných pocitov, emocionálnych a psychologických problémov s využitím tvrdení a myšlienok náboženskej alebo inej viery, ktorou môžeme zakrývať vlastné nedostatky, ako i presvedčenie, že nie sme dobrí takí, akí v súčasnosti sme;
  • budeme konkrétni v tom, čo nám v životoch chýba a vydáme sa to hľadať bez toho, aby sme popreli skutočné ľudské potreby a túžby;
  • upozorníme na to, čo sa nám nepáči a budeme sa snažiť hľadať riešenie;
  • povieme tým, ktorí nám ubližujú, ako ich vnímame a ako ich konanie na nás vplýva po stránke mentálnej, emocionálnej a fyzickej;
  • nebudeme potláčať a obchádzať svoje pocity a emócie, ale miesto toho sa ich budeme snažiť vypočuť a odhaliť ich hlbší význam;
  • prestaneme popierať svoju pravdu len preto, aby sme sa zapáčili ostatným;
  • si uvedomíme, že šťastie nie je cieľ, ktorý vytrvalou prácou možno dosiahneme niekedy v budúcnosti, ale je nám k dispozícii v každom novom momente, pokiaľ prejavíme ochotu aktívne ho vyhľadávať a pracovať s tým, čo máme k dispozícii tu a teraz;
  • prakticky aplikujeme všetky abstraktné veci, ktoré zvykneme pasívne prijímať z rôznych motivačných alebo duchovných kníh, prednášok, workshopov a podobných prostriedkov využívaných na šírenie rád, ktoré majú zaručene zlepšiť kvalitu života;
  • začneme brať zlyhanie ako súčasť života, učíme sa z vlastných pošmyknutí a pádov;
  • skúsime neklásť na seba prehnané nároky a nežiť vo víre nezmyselných vlastných alebo cudzích očakávaní, ale naopak pristúpime k sebe jemnejšie, voľnejšie a skúsime si dopriať takú lásku, na akú možno celý život čakáme a poznažíme sa pochopiť, prečo sme takí, akí sme.    

     

4. Uvedomte si, že ovládať môžete len samých seba

Plnú kontrolu máte vždy len sami nad sebou. Je preto dosť nezmyselné a naivné čakať, že môžete dosiahnuť, že sa ľudia začnú správať podľa vašich predstáv. Je to ako keby sme niekomu povedali, nech sa správa v súlade s istými požiadavkami, aby sme sa mohli následne cítiť lepšie. Všetka manipulácia a snaha o kontrolu, ktorú vo svete vidíme, je len dôsledok tejto mylnej domnienky. Nedokážeme predvídať konanie ostatných ani nad nimi nadobudnúť kontrolu zadefinovaním nejakých abstraktných pravidiel. Žijeme vo vesmíre, v ktorom existuje slobodná voľba, aj keď si mnohí neuvedomujeme, že ju vôbec máme. Zdravé hranice ohraničujú to, kým sme práve tu a teraz, čomu veríme, aké princípy a hodnoty nasledujeme.

 

5. Poznávajte sa a buďte úprimní k sebe a ostatným

Keď sa cítime byť stratení, čakáme na niekoho, kto nám ukáže smer a tým nás zachráni. Neveríme tomu, že máme silu vytvárať svoje životy, miesto toho žijeme v presvedčení, že život sa len tak deje, jeho priebeh je úplne náhodný a mnohokrát nezmyselný, cítime sa byť obeťami vonkajších okolností. Niektorí to zdôvodňujeme tým, že nemáme na nič poriadne čas a je nezmyselné všetko analyzovať. Tento prístup je možno jednoduchší, životu v sebazaprení však chýba hĺbka. Životu v sebazaprení vlastne chýba úplne všetko, pre čo stojí za to žiť. Sebazaprenie je popretie vlastnej pravdy reprezentujúcej našu elementárnu ľudskosť a jedinečnosť, fyzické telo nám túto skutočnosť môže dať najovo napríklad vytvorením chronických alebo nádorových ochorení. Každú chvíľu ale máme šancu tento prístup zmeniť a začať hľadať hlbší význam toho, ako je možné, že sme skončili tam, kde sa momentálne nachádzame, nech už je naša situácia akákoľvek. Konfrontácia so životnou situáciou môže byť príliš bolestivá, od utrpenia preto odvrátime pozornosť pomocou rozličných závislostí alebo začneme žiť vo vlastnej ilúzii, ktorá nám poskytne útočisko a spoľahlivo vytvorí bezpečnú bublinu, ktorej hrubé steny nás spoľahlivo ochránia. Nie je nič zlé na tom, ak ste sa v týchto riadkoch našli, na zmenu nie je nikdy neskoro, prvým a veľmi dôležitým krokom je predovšetkým uvedomenie si faktu, že vlastne ani nevieme, kto sme. A nájsť samých seba môžeme len vtedy, keď sa odvážne vydáme hľadať všetko potlačené alebo odmietnuté. Ostatných môžeme spoznať len do tej hĺbky, ako spoznáme seba, nie je teda možné budovať vzťahy od ktorých očakávame vzájomnú úprimnosť a stabilitu, pokiaľ nevieme konfrontovať svoju vlastnú realitu a vyhýbame sa riešeniu vzniknutých problémov. Nebojte sa spoznávať vlastnú myseľ, emócie, telo a sexualitu. Ak sa budeme vyhýbať sami sebe, nikdy nezažijeme pravú intimitu ani vo vzťahoch s druhými ľuďmi. Intimita nie je len o sexualite alebo o tom, koľko sme schopní a ochotní ukázať z toho, kým skutočne sme. Vzťahy, v ktorých absentuje potrebná hĺbka vzájomného zblíženia, dlho nevydržia a pôsobia povrchne, či už ide o romantické partnerstvá, kamarátstva alebo pracovnú spoluprácu. Intimita znamená, že ľudom odhalíme, ako sa naozaj cítime, čo si naozaj myslíme a ako na základe toho konáme. 

 

6. Zistite, čo funguje u vás

Sme rozdielni, niektoré rady sú pre nás vhodné a využiteľné, iné nie. Namiešajte si preto vlastný kokteil z ingrediencií, ktoré životu dodajú potrebnú príchuť podľa vašich osobných preferencií a požiadaviek. Nebojte sa kráčať iným smerom ako všetci ostatní. Nenarodili ste sa preto, aby ste slepo počúvali ostatných a kráčali len po vychodených cestách. Je bláznovstvo robiť stále to isté dookola a očakávať odlišné výsledky. Pokiaľ ste žili doteraz len podľa toho, čo vám bolo povedané, že je správne, tak začnite experimentovať. Skúste sa vžiť do kože dobrodruha, ktorý sa práve loďou priplavil na novú, dovtedy neznámu pevninu s cieľom nájsť ukryté poklady. Preskúmajte všetky zákutia tohto ostrova, ktorým je váš život s tým, že neviete, čo sa na ňom nachádza. Ak ste boli doteraz stratení, nič vážne sa nestalo, mnohí sa musíme najprv stratiť, aby sme sa potom mohli opäť nájsť samých seba a získať späť všetku stratenú silu.

 

7. Myslite kriticky a nebojte sa zmeny

Trénujte flexibilitu. S tým, ako sa meníte vy sa menia aj vaše hranice, nebojte sa ich zmeniť a prispôsobiť, aby najlepšie vyjadrovali to, čo cítite a kým ste. Konzervatívnosť a stuhnutosť sú odteraz vašimi nepriateľmi. Snažte sa byť plastickí a prispôsobiví vo všetkom v čom môžete, v názoroch, postojoch i prístupoch k životu. Odhoďte všetky okovy, ktoré vás len obmedzujú v pohybe, skúste byť sami sebou, bez akejkoľvek pretvárky. Možno zistíte, že v skutočnosti vám chutí čokoládová zmrzlina, a pritom ste celý život jedli len jahodovú. Otvorte sa myšlienke, že možno vôbec neviete, čo máte skutočne radi a čo vás robí šťastnými.  Žite tak, ako keby sa váš život začal iba teraz. Názormi ostatných sa môžete inšpirovať, rozhodujúce je však len to, čomu veríte vy. Nemusíte dokonca súhlasiť ani s jednou vetou, čo som napísal, je to úplne v poriadku, mojím cieľom je len naznačiť možný smer cesty. Všetci máme svoje vlastné problémy, starosti a lekcie. Všetci zvádzame každodenné boje, ktoré nás v konečnom dôsledku môžu len spraviť silnejšími. Stojí tá pretvárka vôbec za to? Ak áno, pred čím vás skutočne chráni? Prečo by bolo zlé dať priamo najavo vaše skutočné potreby a túžby? 

So stanovenými hranicami významne súvisí aj naša sebadôvera. Nikdy nebudeme schopní naplno si dôverovať, pokiaľ budeme naďalej ignorovať emocionálne a psychologické problémy, ktoré máme. Negatívne pocity, emócie a myšlienky nás upozorňujú na to, že sme sa odchýlili z kurzu pri plavbe za nájdením zmyslu života a osobného šťastia. Hovorí sa, že pravda oslobodzuje, ale koho pravda má takú obrovskú moc?

Len vaša vlastná.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?