Vytvárajú naše myšlienky realitu?

Autor: Tomáš Mikloško | 19.3.2016 o 20:11 | (upravené 29.9.2016 o 17:57) Karma článku: 4,45 | Prečítané:  944x

Nič na svete nemá väčšiu silu ako obyčajná myšlienka, ktorú myslíme tak často, až jej uveríme, čím sa stane jedinou existujúcou pravdou, neoddeliteľnou súčasťou osobnej identity a  vnímanej reality.

„Svet, aký sme vytvorili, je výsledkom nášho myslenia. Nezmeníme ho, pokým nezmeníme spôsob, akým myslíme.“  - Albert Einstein

V posledných mesiacoch som svoju pozornosť začal čoraz viac upriamovať na prejavy odlišných spôsobov myslenia u ľudí a pátral som po dôvodoch, prečo žijeme vo svete, v ktorom existuje tak veľa protichodných pohľadov, kvôli ktorým vzniká väčšina konfliktov a vojen. Chcel som napísať krátky článok, v ktorom by som všetko zistené zhrnul, ale postupne sa objavovali ďalšie súvislosti, ktoré by mi vydali na celú knihu. Rozhodol som sa  preto zverejniť dlhší text, ktorý obsahuje všetko podstatné, čo som zistil. Naschvál som ho písal tak, aby mal viac vrstiev, ktoré bude možné odhaľovať postupne, a čitateľovi ponúkne vždy len to, na čo je momentálne pripravený svojou úrovňou poznania a skúseností, ktoré má k dispozícii. Nasledujúca kolekcia myšlienok je určená ľudom, ktorí majú myseľ dostatočne otvorenú a neboja sa ísť do hĺbky.

Ľudská myseľ je ako dieťa hrajúce sa na pieskovisku. Maličké rúčky zaborí do nesúrodej masy piesku, vytiahne kôpku zrniečok, ktoré postupne usporiada do konkrétnej formy a vzniknutý útvar pomenuje. Jednotlivé tvary spája dohromady, na základe minulých skúseností a zážitkov im pridelí špecifický význam. Na pieskovisku sa vždy niečo deje, staré výtvory postupne zanikajú a vznikajú nové, zostáva len piesok. Niektoré deti nechajú svojich kamarátov, aby im pomohli zdokonaliť ich výtvory a pretvoriť ich do estetickejšej podoby alebo spoločnými silami vytvoria niečo úplne nové. Nachádzajú sa tu však aj také deti, ktoré sa naučili považovať svoje pieskové formácie za tie najkrajšie a jediné, ktoré stoja za pozornosť, všetky ostatné považujú za menejcenné.  Predstavy nasiaknuté z prostredia, v ktorom trávili väčšinu svojho času, ovplyvnia ich pohľad na svet, správanie sa a načrtnú základy prístupu k životu. Život na pieskovisku sa zmení zo zábavy na hru o moc a následné konflikty deti miesto zblíženia ešte viac rozdelia a znepriatelia.


Primárnou funkciou ľudskej mysle je produkcia myšlienok, s pomocou ktorých je možné organizovať a kategorizovať pozorované skutočnosti. Pred príchodom na svet a istý čas po narodení vnímame okolitý svet len prostredníctvom cítenia – vnemov a pocitov. Reagujeme na dotyky, zvuky v podobe slov a viet, vnímame teplotu, tlak a iné súčasti nášho tela a prostredia, do ktorého prichádzame. Postupne začneme pozorovať a poznávať nové miesto, v ktorom sme sa ocitli,  dochádza k rozvoju centrálnej nervovej sústavy a myslenia. Sami by sme nedokázali prežiť, sme preto odkázaní na blízkych dospelých, ktorí nám poskytnú opateru a pomôžu nám, aby sme chaotickým vnemom dali určitú formu a štruktúru. Naše oči si postupne navykajú na trojdimenzionálny priestor a učíme sa pomenovať to, čo vidíme, cítime a prežívame. Učíme sa tým, že svoje okolie a samých seba spoznávame, čím nadobúdame prvotné znalosti a skúsenosti. Umožňujú nám to mentálne procesy, s pomocou ktorých získavame poznanie (kogníciu) založené na tom, že začneme kombinovať zmyslové vnímanie a cítenie s myšlienkami, ktoré má k dispozícií naša myseľ. Od tohto momentu sme schopní vnímané skutočnosti pomenovať, kategorizovať, hodnotiť, analyzovať a tým odhaľovať bližšie súvislosti, čo nám umožní prideliť im význam. Prispôsobíme sa štandardom definovaným okolím a postavia sa základy nášho intelektu, schopnosti vnímať to, čo považujeme za skutočné - realitu.

Ego a jeho úloha v spoločnosti

Myšlienky, ktorými definujeme seba ako individuálnu bytosť s jedinečnou osobnosťou, vytvárajú koncept ega, ktoré je predstavou o tom, kto sme, čo máme radi a čo nie, aké je naše miesto vo svete a aký vzťah máme ku všetkému, čo vnímame ako od seba vonkajšie. Ego je to, čo nazývame našim menom. Ego sa stará o naše prežitie tak, že nás s rozličnými myšlienkami začne stotožňovať, identifikovať, a teda ich začne brať ako neoddeliteľnú súčasť mozaiky toho, kým si myslíme, že sme. Chceme si privlastniť čo najviac vecí a pokúsiť sa nimi definovať svoju individualitu.

Obraz vytvorený ľudskou mysľou je u človeka maľovaný prostredníctvom pocitov, emócií, myšlienok a situácií, v ktorých sa nachádza.  Ego ako samostatná inteligencia túži po poznaní. Hľadá hlbší zmysel všetkého, nikdy nie je spokojné so súčasným stavom, prítomnosťou. Je pre neho podstatné vlastníctvo, chce mať čo najviac, aby si tým zabezpečilo bezpečie a istotu, stotožňuje s pohlavím, rodinou, rasou, národnosťou, ideológiou, vierovyznaním, kultúrou, spoločnosťou. Ego je vynikajúcim nástrojom pre sebapoznanie a rozvoj ľudstva ako celku, ale veľmi zlým pánom. Vo svojej negatívnej podobe využíva hrubú silu a snaží sa dokázať svoju nadradenosť.

 

Chce byť videné vždy len v tom najlepšom svetle, všetko, čo môže ohroziť podstatu role, ktorú vykonáva, je označené ako neprijateľné a následne odstrčené, odmietnuté, kritizované a popreté. Ego chce mať ako jediné pravdu, všetci ostatní, ktorí sa s ním nestotožňujú, sú videní ako nepriatelia. Môže brať všetky vnímané situácie osobne, pokiaľ je zužované predstavami vlastnej menejcennosti, strachom a cíti z každej strany možné ohrozenie.  Ego je tá časť človeka, ktorá hľadá na všetkých ostatných chyby a nedostatky, kritizuje, len aby seba videlo na báze porovnávania ako najlepšie. Ego málokedy prizná svoju vinu, postaví sa radšej do pozície obete alebo víťaza a zodpovednosť hodí na všetko iné, len nie na seba.  Veľké ego je v súčasnom svete viditeľné v rozličných združeniach ľudí, ktorých spája myšlienka, že oni jediní majú pravdu a stoja osamotení proti zvyšku sveta, môže sa prejavovať v spoločenských skupinách, ako napríklad v kultoch, náboženstvách, politických stranách alebo v štátoch, kde veľa ľudí zdieľa spoločné predstavy o tom, že ich myšlienky sú tie jediné správne, a teda akékoľvek ich konanie je ospravedlniteľné. Táto ilúzia bola postupne vytváraná niekoľko tisícok rokov a ľudstvo čoraz viac rozdeľovala. Ego rado súdi, rozdeľuje veci na dobré a zlé, prijateľné a neprijateľné. Vlastnú hodnotu získava porovnávaním, vždy chce byť to najlepšie. Základnou funkciou ega je teda ochrana vlastnej existencie, ako významný evolučný nástroj tiež umožňuje odhaľovať tajomstvá života z viacerých perspektív, oddelených pohľadov každého človeka na planéte, ktoré sú ovplyvňované a formované prostredím, myšlienkami a spomienkami.
 

Vedomú pozornosť dieťa nadobúda od prvých dní života, kedy je ešte stále odkázané na blízku opateru rodičov, prípadne blízkych opatrovníkov. Následný proces osamostatňovania a nadobúdania sebauvedomenia ovplyvní spôsob nadväzovania vzťahov s ostatnými ľuďmi a rovnako aj vnímanie samého seba, svojich špecifických vlastností, potrieb a túžob. Ak dieťa vyrastá s emočne nevyzretými ľuďmi, ktorí mu neposkytujú dostatočnú pozornosť a málo sa zaujímajú o jeho vnútorný svet, môže nastať počas tohto procesu trauma a následne dochádza k rozličným poruchám, ktoré sa prejavujú dysfunkčnými spôsobmi nadväzovania citových väzieb a odchýľkami správania.

Chceme len zapadnúť

Povahu našich myšlienok výrazným spôsobom ovplyvňujú dospelí, s ktorými počas dospievania prichádzame do kontaktu. Učia nás, ako sa orientovať na dovtedy neznámom mieste, stanovujú hranice pre vonkajšie prejavy označované ako správanie. Keďže pre nás zosobňujú autoritu a ďalšie naše prežitie závisí od nimi preukázanej lásky (starostivosti), prispôsobíme sa ich očakávaniam, ich myšlienky našu myseľ inšpirujú k interpretácii pozorovaných udalostí. Dospelí nás ako deti sprevádzajú procesom socializácie, inak povedané procesom začlenenia sa do spoločnosti. V rámci špecifickej kultúry, v ktorej absolvujeme výchovu, sú niektoré prejavy nášho uvažovania, cítenia a následného správania sa označené ako neprijateľné. Aby sme sa vyhli odlúčeniu od sociálnej skupiny, všetko, čo je označené okolím ako neprijateľné, potlačíme. Dochádza k vytvoreniu podvedomia a nevedomia, kam sú premiestnené všetky „temné“ aspekty našej osobnosti, s ktorými sa ego nechce stotožniť. Identita človeka (ego) je vytváraná stotožnením sa s emóciami, myšlienkami a vonkajšími hmotnými i nehmotnými súčasťami sveta.
 


Veľká pasca projekcie

„Všetko, čo nás rozčuľuje na ostatných, môže viesť k pochopeniu nás samých.“ -  C.G. Jung

Ego na svoju ochranu využíva aj veľmi sofistikovaný nástroj nazývaný projekcia, ktorým môže ako veľký premietač premietnuť spoločnosťou neakceptované prvky osobnosti, nazývané tiene (tiene preto, lebo sa nachádzajú v podvedomí, ukryté pred svetlom vedomej pozornosti), na veľké plátno, ktorým je všetko od neho vonkajšie, len aby ostal nenarušený koncept vlastnej identity. Projekciou sa môžeme zbaviť zodpovednosti za svoje vlastné prežívanie a preniesť potlačené a neakceptovateľné súčasti svojho ja na vonkajší svet. Ak napríklad dieťa vyrastalo v rodine, ktorej členovia príliš dbali na to, ako ich vníma okolie, dieťa je počas výchovy nútené potlačiť svoju spontánnosť a hravosť, začne viesť prísne štruktúrovaný život, v ktorom nemá miesto žiadna tvorivosť a sloboda v myslení. Do popredia sa dostane účelnosť a v dospelosti môže impulzívne reagovať na ľudí prezentujúcich sa vysokou kreativitou, ktorí upozorňujú ego na vlastnosť vnímanú ako neprijateľnú. Projekcia nefunguje len negatívnym smerom, ale aj opačne, napríklad ľudia môžu svoje potlačené vlastnosti vidieť v celebritách, umelcoch, športovcoch alebo v politikoch, ktorými môžu byť v niektorých prípadoch doslova posadnutí. Mechanizmus projekcie pôsobí najmä v medziľudských konfliktoch, pri ktorých dochádza k aktivácii rôznych podvedomých prepojení medzi situáciami a pocitmi, ktoré v nich cítime. 

 

Ten, kto myšlienky pozoruje

Myšlienky produkované ľudskou mysľou sú ako oblaky na modrej oblohe. Niektoré sú svetlejšie, iné ťažšie a tmavšie. Väčšinu času sú v pohybe, len veľmi zriedka sa obloha vyčistí a pohyb sa spomalí. Niekedy je ich na modrom pozadí málo, inokedy je celý priestor nimi doslova preplnený. Obloha aj oblaky sú dve rozdielne zložky, aj keď ich esencia je rovnaká. Vedomie človeka môžeme prirovnať k prázdnej oblohe, nie je to nič iné ako schopnosť uvedomovať si vlastnú existenciu a všetky jej súčasti. Myseľ človeka netvorí vedomie, je len prostriedkom, ktorý nám umožňuje vnímať. Ak by som to mal úplne zjednodušiť, môžem povedať, že mnoho ľudí robí chybu, ak sa stotožňuje s hlasom, ktorý majú niekde „v hlave“. Nie ste len ten hlas, ktorý vo vnútri počujete a ktorým sa zvyknete riadiť. To je vaša myseľ. Ste omnoho viac, ste to, čo si ten hlas uvedomuje, veľký priestor za myšlienkami, spojené vedomie, ku ktorému máme prístup prostredníctvom svojej individuálnej identity, svojho ega, ktorým pozorujeme svet a vedieme život v dimenzii času, hmoty a priestoru. Vedomie, bez ktorého by život nebol možný.
 

„Veci nevidíme také, aké sú, ale také, akí sme my.“ - Anais Nin

Význam všetko vysvetlí a myseľ uzavrie

Človek sa odjakživa snaží poznať zmysel života a vysvetliť situácie, s ktorými sa v živote stretáva. Myseľ produkuje myšlienky, vzájomne ich prepája, z tejto pomyslenej pavučiny sme schopní si vyskladať názory, zmysel a dôležitosť toho, čo vnímame. Pocity, ktorým pridelíme význam a opíšeme ich v určitých súvislostiach, sa premenia na emócie. Kombinácie zvukov nadobudnú podobu slov, prostredníctvom ktorých je možné sa medzi sebou dorozumievať. Myšlienky, ktoré sa potvrdia našimi skúsenosťami, naviažu na seba podobné myšlienky a takto nadobudnú formu domnienok. Práve význam rozhoduje o tom, či situácie vo forme spomienok budeme vnímať pozitívne, negatívne alebo neutrálne. Význam predstavuje akýsi neviditeľný pomyslený filter, spoza ktorého sa pozeráme na svet. Tento filter môže byť už od detstva zafarbený v tmavých odtieňoch alebo naopak čistý a priehľadný, všetko závisí od toho, ako nám s objasnením pre nás nových udalostí, ktoré ešte nemáme s čím porovnávať, pomôžu dospelí. Práve význam dodáva spomienkam citové zafarbenie, je však nutné uvedomiť si, že význam a situácia sú dve odlišné veci, ktoré si každý jednotlivec môže pospájať iným spôsobom. Isto existuje mnoho takých situácii, ktoré ste pochopili a vysvetlili si ich odlišne ako iní ľudia, ktorí sa v nich tiež ocitli. Situácie, ktorých sme súčasťou, si môžeme interpretovať sami – prideliť im vlastný dôvod a význam, alebo sa obrátime na niekoho, kto u nás predstavuje autoritu a pomôže nám pochopiť to, čo vnímame, na základe jeho subjektívneho úsudku. Práve význam, akýsi príbeh, akým opíšeme a snažíme sa pochopiť situáciu, ovplyvní to, ako sa budeme cítiť pri akomkoľvek pomyslení na určitý jav alebo ľudí, ktorí boli súčasťou danej situácie. Je vhodné doplniť, že pridelený význam vždy zodpovedá tomu, ako sme sa pri vysvetlení určitej skutočnosti cítili. 
 


Ľudské ego sa vysvetleniam situácií najmä z etapy formovania vlastnej individuálnej osobnosti drží veľmi pevne, čo v konečnom dôsledku ovplyvní spôsob nazerania na podobné situácie, blízke osoby, život ako taký a položí základy formovania prvotných domnienok, očakávaní, predpokladov , stereotypov, ideológii, hodnôt, presvedčení a podobných usporiadaní myšlienok do určitej formy a štruktúry. Myšlienky, ktoré myslíme sú ovplyvnené pocitmi a emóciami, ktoré cítime, platí to aj naopak. Skúste pomyslieť na niečo veľmi negatívne a pozorujte, čo to s vami spraví. Mocní dávno vedia, že vládnuť sa dá len vtedy, ak ľudí nebudú učiť ako myslieť, ale čo si majú myslieť. V súčasnej dobe internetu a masmédií je veľmi jednoduché spadnúť do pasce cielených a zavádzajúcich  dezinformácií, klamlivých myšlienok vyvolávajúcich emócie ako strach alebo nenávisť, zameraných na ovplyvňovanie názorov a správania skupín obyvateľstva.

Predstavy vnútri našich hláv

Aby sme boli schopní to, čo vnímame a prežívame, interpretovať a pochopiť, v hlave dostupné myšlienky prepojíme a zorganizujeme do určitej podoby. Tento proces sa nazýva konceptualizácia, jeho výstupom je zhluk myšlienok, vizuálnych predstáv so špecifickou formou a štruktúrou. Ak potom niečo vidíme, počujeme, prípadne o niečom čítame, sme schopní to pomenovať, označiť a kategorizovať a mentálnym spôsobom pochopiť. Človeku, ktorý žil celý život ako otrok, by sme mohli opísať slobodu, v jeho mysli by sa objavila istá predstava, ktorá by však bola založená len na jeho priamych skúsenostiach prameniacich z jeho bezprostredných zážitkov a spomienok.



Obranné mechanizmy ega

Pokiaľ skrývame vlastnú vnútornú neistotu, zvykneme vzťahovať situácie, slová a konanie na seba, čím ešte viac posilníme existujúce predstavy, príbehy, ktorým veríme. Strach a neistota sú tiež hlavnými dôvodmi vytvorenia konceptu obete v osobnosti človeka, ktorý umožní zbaviť sa vlastnej zodpovednosti a podielu v životných situáciách. Opakom režimu obete je mentalita víťaza, kedy ego chráni vlastné nedostatky tak, že za každých okolností chce byť vnímané ako najlepšie, najdokonalejšie a konajúce tým najprijateľnejším spôsobom. Ak začneme vnímať niekoho alebo niečo ako ohrozenie, inštinktívne zahájime obranu alebo útok, čo sa môže prejaviť zvýšenou agresivitou a prejavmi hnevu a nenávisti smerovanými voči konkrétnemu človeku alebo skupine ľudí. Podobný vzorec umelého zvyšovania pocitov vlastnej sebahodnoty je viditeľný napríklad pri rôznych extrémistických tendenciách v správaní, kedy dochádza k uvoľneniu potlačených pocitov a následnému útoku voči vnímanému nepriateľovi. Všetkými dostupnými prostriedkami zaútočíme na druhú stranu, len aby sme nemuseli opustiť vytvorenú ilúziu, bublinu, poskytujúcu ochranu. 

Sada formičiek pre pieskovisko 

Pomocou mysle si vytvárame rozličné koncepty, predstavy, ktoré definujú náš subjektívny postoj k životu. Z myšlienok formujeme domnienky, predstavy, predpoklady, očakávania, všeobecné pravdy a pravidlá - jedným slovom príbehy, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie a voľby, ktoré uskutočníme. Z ustálených spôsobov myslenia sa stanú vzorce, ktoré sú častokrát nevedomky predávané z generácie na generáciu. To, ako myslíme, ovplyvňuje našu subjektívnu realitu, ktorá predstavuje všetko to, čo považujeme zo svojej pozície pozorovateľa za skutočné. Myšlienky, ktorým veríme, nás môžu neskutočne limitovať, uväzniť v neviditeľnej cele predstáv a očakávaní a to tak, že si budeme všímať len to, čo ešte viac potvrdí naše existujúce domnienky a očakávania. Mnohé vzorce, zaužívané spôsoby myslenia, sú nášmu vedomiu skryté, pretože vznikli vo veľmi rannom veku. Myseľ nám chce život uľahčiť, myšlienky, ktoré často myslíme, zautomatizuje a ukryje do podvedomia, aby sme sa na ne nemuseli zakaždým sústrediť. Z limitujúceho alebo negatívneho myslenia sa môže stať taký prirodzený proces ako dýchanie. Myslenie získa istú zotrvačnosť a je veľmi náročné ho zmeniť.
 

Existujú rôzne reality

Všetky myšlienky, ktorým veríme a ovplyvňujú spôsob nášho vnímania sveta a vlastného života, vytvárajú našu subjektívnu realitu, teda to, čo považujeme za skutočné, pravdivé a platné. Slovom realita opisujeme situácie, do ktorých sa v živote dostávame alebo sme ich svedkami, zmiešané s ich zdôvodnením a vysvetlením. Ak sa skupina ľudí zhodne s interpretáciou pozorovaných skutočností, takýto jav sa nazýva objektívna, resp. kolektívna realita. Konflikty a spory medzi ľuďmi vznikajú z dôvodu rozličných perspektív, ktoré sú rozdielne u každého jednotlivca. Podstatné je nepliesť do spomenutého základné fakty a ľudskosť, inak môže byť nepochopenie rozdielnych perspektív použité ako ospravedlnenie akéhokoľvek správania. Svet vnímame všetci odlišne, za následky svojho konania a vplyvu na ostatných ľudí však musíme prebrať zodpovednosť, spoločnosť v ktorej by neplatili určité pravidlá by sa premenila na obrovský chaos a smerovala k úpadku.

Spánok s otvorenými očami 

Pod vplyvom myšlienok potom vnímame a vidíme len to, čo chceme, či už vedome alebo nevedome a hľadáme dôkazy, ktoré potvrdia, že náš pohľad je ten správny. Týmto spôsobom sa niektoré myšlienky ešte viac zapustia do hĺbky ako korene mohutného stromu, z ktorého začne vyrastať viacero konárov a vetvičiek, odvodených domnienok. Pomyslené stromy môžu byť choré, životná energia v nich bude prúdiť veľmi slabo alebo budú naopak rozkvitnuté a podporujúce život vo všetkých jeho podobách. Koruny stromov predstavujú myšlienkové vzorce, podľa ktorých vnímame, rozmýšľame a konáme. Uvedomenie si nežiaducich a naše správanie negatívne ovplyvňujúcich vzorcov je dôležitým krokom v procese ich skúmania a v konečnom dôsledku nahradenia prijateľnejšími, kvalitu života zlepšujúcimi myšlienkami. Negatívne spôsoby myslenia nám môžu brániť v pohybe tak ako spustená kotva na lodi, blokujú nás a nepustia vpred, nech je už naša snaha akákoľvek. Všetko okolo nás sa bude meniť, my však zostaneme stáť na mieste, v stále podobných situáciách s rovnakým priebehom a dôvodom, ktorý je hlboko skrytý pred našou pozornosťou.  Spôsob, akým myslíme, môže rozširovať a prehlbovať individuálne a zároveň aj kolektívne vedomie alebo nás naopak udrží v nevedomosti a neschopnosti vytvárať si vlastné úsudky. 
 

Túžba vlastniť čo najviac piesku

Všetci súdime, delíme veci na dobré a zlé, akceptovateľné a neakceptovateľné. Niektoré si privlastníme a prevezmeme ich za súčasť osobného konceptu, iné odmietneme a zatratíme. Veľký problém nastáva vtedy, keď vlastným alebo cudzím myšlienkam uveríme, prevezmeme ich za svoju súčasť a držíme sa ich tak pevne, že našu pozornosť i život limitujú nežiaducim spôsobom. Myšlienky, ktorých sa držíme veľmi pevne a ktoré odmietame spája jediný prvok - viera. Môžeme veriť, že myšlienky sú pravdivé, alebo o nich pochybovať. Pochyby sú vlastne len odlišným druhom viery. Najzarytejší skeptici veria rovnako intenzívne ako duchovne založení ľudia, len opačným spôsobom. Viera je v podstate silným presvedčením, že nejaká skutočnosť je pravdivá. Poskytuje istotu poznania a zatvára dvere pred procesom učenia sa a poznávania, ktorý by mohol priniesť výsledky nekorešpondujúce s našimi predstavami o fungovaní sveta. 


Veľa som myslel, vymyslel som fúrik a potom som ho musel tlačiť

Najnebezpečnejším usporiadaním myšlienok do konkrétnej formy sú domnienky. Tvoria sa z predpokladov, všeobecných právd, predsudkov, očakávaní a subjektívnym vysvetlením vnímanej reality. Všetky náboženstvá sveta sú postavené na určitých domnienkach, ideológiách, ktorým ľudia veria a na základe nich sa správajú. Podobným spôsobom fungujú aj ostatné domnienky, mnohé z nich sú presúvané z generácie na generáciu prostredníctvom výchovy a vzdelávania. Niektoré ovplyvňujú život pozitívnym spôsobom, zlepšujú jeho kvalitu, iné ho môžu ovplyvniť nežiaducim spôsobom. Výrazne limitujúce a negatívne pôsobiace domnienky sú pred svetlom vedomej pozornosti ukryté ako korene mohutného stromu hlboko v temnotách ľudského podvedomia. Bez toho, aby boli racionálne, im nevedomky veríme a podľa nich zmýšľame i konáme. Naše ego ich chráni, obraňuje a ako brilantný policajt hľadá dôkazy, ktorými by len potvrdilo ich opodstatnenosť a ešte viac ich zapustilo vo vlastnom koncepte vnímania samého seba. Domnienky a hodnoty sú základom ľudskej psychológie, ovplyvňujú to, ako sa ľudia správajú sami k sebe a k ostatným ľudom. Na ich základoch stojí správanie sa skupín ľudí, národov a dynamika sveta ako celku.
 

Korene strachu spočívajú v nevedomosti

Myšlienkami, ktoré myslíme, definujeme sami seba a vytvárame realitu, ktorú vidíme. Ľudia bývajú na svoje myšlienky a presvedčenia veľmi hákliví, vymurujú si nimi svoju zónu bezpečia, a ak si všimnú zvýšené ohrozenie, tak sa okamžite začnú brániť. Ego využíva ako spôsob obrany aj rôzne príbehy, ktorými ospravedlňuje správnosť a opodstatnenosť myšlienok. Sme schopní ospravedlniť akékoľvek myslenie alebo konanie, len aby sme sa vyhli konfrontácii s tým, čoho sa bojíme. Ostaneme preto radšej v umelo vytvorenej bubline, aj keď naše životy môžu byť ňou výrazne obmedzené.

Teória (skoro) všetkého

Mnohí ľudia sú pohodlní, rovnako aj ich mysle. Nechať sa viesť je jednoduchšie ako stáť v čele, a tak sa necháme ovládať vlastnou mysľou tým, že všetkým svojím myšlienkam nekriticky uveríme. Prúd myšlienok sa môže točiť v jednom kruhu, prípadne myslenie nadobudne podobu špirály, ktorá sa ustavične zväčšuje tak, že sa na seba nabalia podobné myšlienky. Masa myšlienok vytvorí silný prúd, ktorý má schopnosť strhnúť myslenie smerom do nepríjemnej priepasti negativity a pesimizmu, alebo pod vplyvom vedomej koncentrácie a sústredenia sa na pozitívnejšie aspekty vnímanej reality smerom do výšin plných príjemnejších pocitov. Viaceré spôsoby myslenia, automatické vzorce, sú podvedomé a ľudia môžu byť zvyknutí myslieť určitým spôsobom až do takej miery, že po dosiahnutí miernej úľavy spočívajúcej v nájdení lepších myšlienok alebo nadobudnutia povedomia o vlastných vzorcoch môžu opäť veľmi rýchlo skĺznuť do nevedomého polospánku, kedy budú ovládaní príbehmi vygenerovanými v ich hlavách. Keď sa spojí viac myšlienok podobného charakteru, nadobudnú istý spád a silu a významne ovplyvnia schopnosť vlastného sebauvedomenia a vnímania sveta. Myseľ ako magnet priťahuje a vyhľadáva podobné myšlienky, čím sa na seba viaceré predstavy nabalia ako snehová guľa a vzniknú zabehnuté vzorce, domnienky.
 

 

Myslenie určitým spôsobom vytvorí v mozgu prepojenia medzi nervovými bunkami. Tieto prepojenia prenášajúce elektromagnetické signály nám uľahčujú život tým, že nám pomáhajú s memorovaním procesov. Pri jazde v aute alebo na bicykli sa preto postupne prestaneme sústrediť na každú jednu drobnosť a daná činnosť začne byť pre nás automatická. Podobne to funguje aj v myslení – ak príliš často myslíme nejakým spôsobom, mozog nám to uľahčí a vytvorí sieť nervových buniek, akýsi vzorec reprezentujúci myslenie konkrétnym smerom a spôsobom. Mnohí predstavitelia moderných vied ako epigenetika alebo kvantová fyzika potvrdzujú, že myšlienky môžu ovplyvniť aj hmotné štruktúry sveta, medzi ktoré patria aj ľudské telá, pretože sú vo svojej metafyzickej podstate energia, ktorá sa pohybuje pri určitej rýchlosti a intenzite. Zabehnuté spôsoby myslenia sú kódované a presúvané z generácie na generáciu cez DNA. Spôsob myslenia môže teda pomôcť pri liečbe chorôb a podstatným spôsobom ovplyvniť kvalitu života. Celý vesmír je podľa fyzikov vymodelovaný z rozličnými frekvenciami vibrujúcej elektromagnetickej energie, ktorej veľmi malú časť vnímame ako hmotnú realitu sprostredkúvanú našimi zmyslami.

Domnienky vznikajú preto, lebo určité myšlienky sa nám potvrdili alebo stále sa potvrdzujú skúsenosťami. Skúsenosti sú zas ovplyvnené tým, ako sme sa v minulých situáciách cítili, aký význam sme použili na ich vysvetlenie a akou úrovňou vedomia disponujeme. Objektívna skutočnosť, ktorú označujeme slovom pravda je realita bez prímesí príbehov a výmyslov nezdravého ego a neskrotenej mysle. Subjektívna realita je prikrášlená filtrami domnienok, štandardov a ostatných myšlienok, ktorým sme sa rozhodli uveriť. Filtre môžu byť z rozličných farieb pocitov, emócii a myšlienok, svetlé alebo naopak veľmi temné, neprepúšťajúce akékoľvek svetlo. Líšia sa tiež hrúbkou, šírkou, veľkosťou a funkciou. Majú jedno spoločné - máme ich všetci a ovplyvňujú náš pohľad na seba samých a všetko okolo. Prepúšťajú cez seba len to, čo sa zhoduje s definovanými štandardami, očakávaniami a vierou. Ako veľký magnet pritiahnu príležitosti, myšlienky, situácie a vytvoria realitu, ktorá korešponduje s mysľou vytvorenými predstavami o tom, čo je skutočné. Svet sa stane zrkadlom toho, čo sa nachádza v nás a v rámci spoločnosti ako celku.
 

„Tí, ktorí nezmenia svoje myslenie, nemôžu zmeniť vôbec nič.“  - George Bernard Shaw

Chytení v pavučine štandardov, pravidiel a očakávaní

Domnienky, ktoré existujú v spoločnosti a kultúre, nadobúdajú aj podobu nepísaných pravidiel alebo štandardov, prostredníctvom ktorých sa snažíme prispôsobiť očakávaniam druhých ľudí a mnohokrát nimi poprieme vlastné túžby, a vlastnú prirodzenosť. Štandardy si môžeme vytvoriť aj sami tým, že sa budeme snažiť správať podľa predstáv, a to môžu narobiť viac škody ako úžitku. Ak by chcel byť niekto napríklad spisovateľom, mohol by mať vnútornú predstavu, štandard, že ľudia, ktorí píšu knihy, musia mať brilantné vyjadrovacie schopnosti a vždy ich ženie vpred inšpirácia. Daný sebasabotujúci štandard by mohol spôsobiť to, že takýto človek by sa nikdy nedostal k samotnému písaniu, pretože by len vyčkával na chvíľu, kedy sa konečne priblíži k svojej predstave a sústavne by naháňal nevedomý štandard, ktorému podriadil celé svoje konanie namiesto toho, aby proste začal písať a postupne sa vo svojom prejave zdokonaľoval.
 



Ja to vidím inak 

Domnienky môžu vybudovať selektívnu pozornosť, pri ktorej sa budeme veľmi výrazne sústrediť len na hľadanie vecí ešte viac potvrdzujúcich naše predpoklady a prehliadneme všetko ostatné. Určite poznáte papierové 3D okuliare, ktoré majú jedno sklíčko červenej a druhé modrej farby. Pozeranie na svet cez určitú domnienku, predsudok alebo význam môžeme prirovnať k pozorovaniu sveta len cez napr. červený filter, ktorý spôsobí to, že zo sveta zmizne akákoľvek modrá farba. Funguje to aj naopak, domnienky majú silu ovplyvniť celé vnímanie sveta a úplne ovplyvniť farebné spektrum vnímaných odtieňov ľudského života. Niektoré domnienky nám môžu dodávať pocity bezpečia a stability tým, že podporia uzavretosť mysle pred odlišnými perspektívami, ktoré by ohrozovali naše vnímanie sveta. Perspektíva je slovo označujúce to, ako sa veci javia z určitého pohľadu. Človeku stojacemu nohami na planéte Zem sa môže zdať, že Mesiac svieti, vo vesmíre by však bolo hneď viditeľné to, že svetlo v skutočnosti vychádza zo Slnka a Mesiac toto svetlo len odráža. 
 

Pred neistotou sa chránime, vyhľadávame istoty v podobe záverov vykonštruovaných využitím domnienok a významov, ktoré čo najlepšie zdôvodnia, že to, čo vnímame, je reálne a náš pohľad je ten jediný správny. Sme príliš naviazaní na vlastné myšlienky, ktoré považujeme za pravdivé. Sme naviazaní na predstavy, ako by svet mal vyzerať, aké by veci mali byť a prečo by také mali byť. Svoje koncepty obraňujeme tvrdeniami ako „taká je realita“, „tak to proste je“, „taký je svet“ alebo inými frázami.

Vždy sa dá niečo robiť

Isto sa už pýtate, či sa s tým dá s domnienkami niečo robiť. Samozrejme, že áno. Niektoré domnienky je ľahké nahradiť, pri iných je to o dosť ťažšie, pretože o nich nevieme, kedže sú ukryté hlboko v nevedomí. Mnohé domnienky sú zložené z viacerých vrstiev, sú ako cibuľa, chvíľu teda potvrvá, kým sa dostaneme hlbšie a k pravým dôvodom ich vzniku. Domnienky o ktorých viete, že o nich viete, tvoria asi 10% celkového počtu. O ostatných 90% neviete, že vo vás sú, avšak váš život nim môže byť podriadený. Začať však treba s tým, čo máte k dispozícii. Ako sa teda dá myseľ preprogramovať? 

1. Keď sa prichytíte, že vaše myslenie nabralo nechcený spád alebo natrafíte na domnienku,  preneste svoju pozornosť do prítomnosti. Zhlboka dýchajte a začnite sa sústrediť na miesto, na ktorom sa nachádzate. Čo cítite, vidíte a počujete? Aké zvuky prichádzajú z okolia, aké chute a vône cítite?

Vnímanie prostredníctvom zmyslov vás nachvíľu oslobodí z príbehov vo vašej hlave. Častokrát žijeme myšlienkami v minulosti alebo v budúcnosti a zabúdame, že jediná chvíľa, ktorá skutočne existuje a máme nad ňou kontrolu, je prítomný moment.

2. Nasleduje podrobné skúmanie domnienky. V tejto chvíli uplatníme kritické myslenie a budeme sa pýtať čo najväčšie množstvo otázok. Predstavte si, že ste nepodplatiteľný vyšetrovateľ a domnienka je váš hlavný podozrivý, na ktorého hľadáte čo najviac dôkazov. Domnienky sú nebezpečné, musíte vyvrátiť ich obhajobu a poskytnúť čo najviac informácií, ktoré dokážu, že nie sú založené na skutočnosti a navrhnúť nové dôkazy, ktoré účinne zneškodnia akékoľvek alibi. Pýtajte sa dovtedy, kým sa nedostanete ku skutočnému dôvodu existencie domnienky, čo následne oslabí jej silu a umožní ju vytrhnúť ako nechcenú burinu rovno s koreňmi, čím získate miesto na zasadenie byliniek, ktoré vášmu životu budú kvalitu dodávať a nie z nej brať.

Pomôžu otázky ako: Je užitočné si to myslieť? Čo mi takáto myšlienka dáva? Je to skutočne pravda? Kedy naposledy som si to myslel/a? Ak to nie je pravda, čo by to znamenalo? Ako môžem dokázať, že to nemusí byť celkom pravda? Verím tomu len preto, lebo mi bolo povedané, že je to pravda a nič iné neplatí? Čo to znamená, ak je to pravda?  Čo to znamená, ak je to pravda nie je?

Uvedomenie si dôvodu, prečo držíme určitú domnienku, je nevyhnutným krokom pre jej transformáciu. Naša pozornosť je ako lúč svetla, ktoré vnikne medzi mraky a osvieti celý svet nachádzajúci sa pod inak zamračenou oblohou. 

Dávajte si pozor na mentálne príbehy vytvorené procesmi nazývanými intelektualizácia a racionalizácia. Svoje myšlienky môžeme ospravedlňovať, logicky ich vysvetľovať, čím podčiarkneme správnosť nášho úsudku, len aby sme odôvodnili ich opodstatnenosť. Niekedy si vyskladáme celý príbeh, ktorý je pravdivým odôvodnením subjektívne vnímanej reality, nemusí však byť založený na objektívnej skutočnosti. Odôvodňovanie, ospravedlňovanie a tvorba výhovoriek patria medzi obranné nástroje ega, ktoré chráni správnosť vnímania a prežívania človeka. 

3. Po zneškodnení domnienky je vhodné zvoliť si, čomu by ste naopak chceli veriť a poskytnúť dôvody, prečo by takéto myslenie bolo lepšie a vhodnejšie a ako by to ovplyvnilo vaše správanie. Je dôležité, aby zvolená „nová“ domnienka bola pre vás čo najviac uveriteľná a život obohacujúca. Nové spôsoby myslenia odhalia predtým skryté možnosti v určitých situáciách, ktoré ovplyvnia to, čo označujete slovom realita. Privedú vás k novým voľbám, miestam, ľudom a zážitkom.
 

 

"Veci nezmeníme tým, že budeme bojovať proti existujúcej realite. Ak chceme niečo zmeniť, vytvorme nový model, ktorý urobí ten existujúci archaickým." - R. Buckminster Fuller

Myseľ nie je niečo, proti čomu by sme mali bojovať alebo úplne poprieť, je našou prirodzenou súčasťou a nástrojom, ktorý pri správnom použití pomáha vytvárať úžasné veci.  Je vynikajúcim sluhom, ale zlým pánom. Myseľ nie je problém, ale to, čo obsahuje. Rozličné myšlienky ju naplnia ako predtým prázdny pohár, pričom výsledná chuť a kvalita nápoja bude ovplyvnená kvalitou použitých ingrediencií. Spomenutý nápoj môže život obohatiť vitamínmi alebo ho otráviť silou najúčinnejších jedov. Všetko závisí len od toho, čo sa do pohára naleje. Učte sa pochopiť vlastnú myseľ, myšlienky a domnienky obsahuje z istých dôvodov, nie sme predsa programovateľné stroje, ale ľudské bytosti, ktoré sa chcú cítiť bezpečne, a žiť čo najlepšie. Vždy robíme len to, čo si myslíme, že je v danom momente tá najprijateľnejšia alternatíva. Disponujeme odlišnými mysľami, poznatkami, vlastnosťami, schopnosťami, spôsobmi vnímania sveta, jedno však máme spoločné - všetko čo robíme je len preto, lebo sa chceme cítiť dobre a nájsť svoje miesto vo svete. Pri snahe o akúkoľvek zmenu preto hľadajte najprv pochopenie, doprajte svojej mysli pozornosť, predstavte si, že je to také vaše vnútorné dieťa, ktoré sa hrá s pieskom a formičkami. Ak príliš vyvádza, objímte ho, pokojným hlasom sa mu prihovorte, načúvajte, čo ho trápi a snažte sa nájsť niečo, čo ho upokojí a zlepší mu náladu. 

Ľudia sa učia, čo si majú myslieť, nie ako myslieť spôsobom, ktorý prinavráti osobnú silu a naučí ich naplno využívať potenciál ukrytý v ľudskej mysli. Myšlienky a ich kombinácie sú len príbehy, ktorým sa rozhodneme veriť. Dostaneme len to, na čo sa budeme sústrediť. Svet je ako obrovské zrkadlo, v ktorom sa odráža to, čomu ako ľudia individuálne i kolektívne veríme.
 

 

Dvaja väzni sedeli v cele. Jeden videl len mreže, druhý žiariaci mesiac za nimi. 

Neuvedomujeme si, že máme možnosť vyberať si myšlienky, ktoré vyplnia našu myseľ a vytvoria realitu individuálnu, ale aj tú objektívnejšiu, kolektívnu.  Najmä na Slovensku je mentálna sféra ľudí ovplyvnená viacerými domnienkami, ktoré existujú stovky rokov a prejavujú sa v správaní ľudí, a v združenom egu celého národa. 

Aj pri tých najhorších životných situáciách máme vždy aspoň možnosť výberu toho, kam zameriame svoju pozornosť. Ľudia v koncentračných táboroch takto vedeli prežiť najdesivejšie chvíle svojich životov, kedy sa nezameriavali čisto len na každodenné hrôzy, ale snažili sa nájsť drobné záblesky svetla napriek tomu, že okolo nich sa nachádzala temnota a nezmyselná ľudská krutosť.  Nechcem navádzať na popieranie faktov a skutočností tvoriacich základy objektívnej reality, na ktorej sa zhodne väčšina ľudí. Svet je chaotické miesto, v ktorom existujú vojny, utrpenie, choroby, krízy a ďalšie negatívne elementy . Nachádzajú sa tu aj ľudia, ktorých jediným spôsobom, ako získať pozornosť, ktorú nikdy nedostali, je to, že budú ovládať a kontrolovať ostatných, vyvolávať umelé konflikty a svet čo najviac polarizovať a rozdeľovať.  Nenavádzam ani na popieranie negatívnych myšlienok, pocitov a emócii a ich obchádzanie afirmáciami, mantrami, tvrdeniami alebo citátmi, ktoré nebudú fungovať, pokiaľ s nimi nie ste skutočne stotožnení, a naplno im neveríte. Všetky slová a myšlienky môžu len ukázať smer cesty, kráčať už musíte vy. Som zástancom názoru, že nastal čas, aby sa ľudia oslobodili zo zajatia ich vlastných hláv a nimi tvorených príbehov, pretože inak sa bude spoločnosť čím ďalej tým viac rozdeľovať, až kým nenastane potenciálny kolaps. Ľudia zvyknú vykonávať zmeny až vtedy, keď stoja zoči voči kríze alebo katastrofe, či už v osobnom živote, alebo v rozličných spoločenských skupinách. 
 

„Problémom súčasného sveta je, že hlupáci sú si sebou istí, ale inteligentní ľudia sú plní pochybností“ - Bertrand Russell


Predstavte si takú realitu, v ktorej budú naplnené všetky vaše najtajnejšie priania a potom každý deň robte niečo preto, aby ste sa k tejto predstave aspoň o malinký krôčik priblížili. Nebudem ten, kto povie, že to nedokážete alebo že ste len ovce, ktoré nemajú moc niečo zmeniť. Čím viac ľudí si uvedomí, že má túto silu, tým krajšiu realitu si všetci spoločne vytvoríme. Sme tým, na čo najviac myslíme. Naučme sa preto pochopiť svoju myseľ a myšlienky, ktoré ju vypĺňajú, objavme pocity a emócie, ktoré stáli na počiatku ich vzniku a sústreďme sa na tie veci, kvôli ktorým stojí za to žiť. Svet je obrovským zrkadlom toho, čo sa skrýva v našom vnútri. To zrkadlo je kus zašpinené, tak ho spolu vyčistime a vytvorme si spoločne lepšiu budúcnosť. Začnime ale od seba. 

„V živote sa riadim najmä týmito dvomi zásadami – dnes chcem vedieť o svete viac, ako som vedel včera a znížiť utrpenie ľudí vo svete. Boli by ste prekvapení, ako ďaleko vás to môže dostať.“ - Neil deGrasse Tyson

Myseľ je ako hravé dieťa na pieskovisku. Piesok oddelí od celku, a tým sa snaží lepšie pochopiť všetko, čo prežíva. Rozum veci rozdelí, zorganizuje a usporiada. Len srdce ich môže opäť spojiť dohromady, pretože nezabudlo na odvekú pravdu, že všetko je vytvorené predsa z rovnakého piesku. Skutočný význam dá životu iba láska, hľadať ju nemusíme, dávno v nás už je. Stačí len odstrániť všetky bariéry, ktoré bránia tomu, aby sme ju cítili. Máte silu tvoriť, tak tvorte s čo najlepšími zámermi, nech vaša realita stojí za to. 
 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?